Infra ohrev
Infra ohřev – je termín označujúci ohrev tzv. Radiáciou (Sálaním, žiarením) vo forme elektromagnetických vĺn v infračervenom spektre (vlnová dĺžka 0,7-10 mikrometrov). Elektromagnetické vlny vyžarované horúcim objektom, sa šíri priestorom a sú absorbované studeným objektom, kde „rozvibrujú“ jeho atómy a tým zvýši jeho teplotu.
Žiarenie sa šíri aj vákuom, čoho sa tiež využíva na ohrev objektov vo vákuu. (Vlastné vákuum nedá ohriať.) Infra ohrev sa využíva na ohrev pevných látok a kvapalín „na diaľku“. Infra ohrev plynov nie je efektívny. Čím vyššia je teplota infra žiariče, tým väčšie je množstvo vyžarovanej energie.
Vyhrievacie telesá pre infra ohrev sa vyrába z vysokozatížených patrón, z rúrkových vyhrievacích tyčí alebo sa aplikujú telesa s otvoreným drôtom.
Pre zvýšenie podielu infra žiarenia sa v niektorých prípadoch povrch telies upravuje (napr. Čierna oxidácie alebo silicating) z dôvodov zvýšenia emisivity, a tým aj účinnosti.
Výhody a nevýhody
Výhody infra ohrevu:
- Bezkontaktné ohrev – možno využiť na pohybujúcich sa výrobných linkách.
- Rýchlosť ohrevu – v praxi je zhruba 3x rýchlejší ako ohrev prúdením.
- Vysoká účinnosť – neohrieva sa okolitý vzduch, účinok sa koncentruje na ohrievaný objekt.
Nevýhody infra ohrevu:
- Nemožno aplikovať na objekty s nevyhovujúce emisivitou, ktorú vykazujú predovšetkým lesklé predmety. Tieto naopak odrážajú infračervené vlny, a dajú sa tak použiť na smerovanie infra vĺn žiaducim smerom.